Veľká noc je jedným zo sviatkov, ktorých počiatky siahajú do najhlbšej minulosti, a ktoré sa oslavujú po celom svete. Najčastejšie sa spájajú s kresťanskou tradíciou, oslavujúcou Ježišovo vzkriesenie, ale do veľkonočných zvykov prenikli aj také, ktoré s kresťanstvom nemajú čo robiť.
Ani tento rok si neužijeme Veľkú noc tak plne a so všetkým, ako sme zvyknutí. Najmä návštevy a koleda sa asi konať nebudú. Ale aj doma v rodine sa môže konať farbenie vajec, výroba kraslíc, korbáčov a polievanie vodou. Poďme si teda aspoň ukázať pár veľkonočných zvykov, ktoré sa u nás zatiaľ neudomácnili. Ako sa teda Veľká noc oslavuje vo svete?
Česko, Slovensko, Poľsko a ďalší Slovania
V Česku a u našich susedov máme zvyky podobné, ak nie rovnaké. Neodmysliteľne k nim patrí farbenie vajíčok a výroba kraslíc. Prezentuje sa to ako oslava nového života a vôbec jari, ale vajcia majú skôr spojitosť s pohanským rituálom plodnosti.
S plodnosťou súvisí aj šľahanie dievčat korbáčom alebo vrbovým prútim. Niekedy je to sprevádzané slovami: "Aby si nám neuschla." Ide samozrejme opäť o zabezpečenie plodnosti. Mladé dievčatá si tak mali zabezpečiť, že sa vydajú. Odpoveďou dievčat je potom polievanie chlapcov vodou - dôkaz, že dievčatá naozaj nevyschli.
Pečenie baránka má už naozaj kresťanské korene. Pripomína obetnú smrť Ježiša. Ale odkaz na baránka siaha až k Mojžišovi a oslobodenie Izraelitov z Egypta. Tí si totiž túto udalosť mali každoročne pripomínať slávnosťou Pesach, pri ktorej sa pripravoval práve pečený baránok.
Kto sa tešil na maľovanie vajec, ten si ich rovnako ako vlani, ani tento rok kvôli pandémiu moc neužije. Maľujete ale radi? Tak čo napríklad stráviť Veľkú noc v bezpečí domova a užiť si maľovanie podľa čísel? Motívov, ktoré sa k jari a Veľkej noci hodia, nájdete na Zuty dosť a dosť - mláďatá, kvety, jar.
Spojené štáty americké a Veľká Británia
V Amerike je tým hlavným dňom nedeľa a nie pondelok. Je to deň plný radosti, hier a piknikov. Jeho hlavnou súčasťou je hľadanie vajíčok, ktoré veľkonočný zajačik poschovával. Deti ich musia všetky nájsť a pozbierať. Aby to bolo pre deti viac motivujúce, sú to čokoládové vajíčka.
Nórsko
Nórsko pristupuje k Veľkej noci naozaj originálne - rieši zločiny. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy. Inak tomu nie je ani v novinách. Samozrejme tiež vychádza mnoho detektívok a krimináliek vo forme kníh. V týchto dňoch sú dokonca aj krabice od mlieka potlačené detektívnymi príbehmi.
Táto tradícia je celkom mladá - sa začala v roku 1923, kedy tamojší vydavateľ kníh propagoval svoj nový kriminálny román na predných stránkach novín.
Grécko
Symbol plodnosti čiže vajcia sa objavuje aj u gréckeho vianočného zvyku: vajíčková bitka. Je to tak - na Veľkú noc sa členovia rodín zapoja do veľkej vajíčkovej bitky. Behá sa po celom dome a jeden po druhom hádžu vajcia s cieľom rozbiť ich o súpera.
Je to veľká zábava hlavne pre deti, ktoré tak môžu beztrestne "uloviť" svojich rodičov surovým vajcom.
Fínsko
Ďalšia severská krajina a ďalšie zaujímavé zvyky. Na Veľkú noc je to ako maškarný sprievod čarodejníc. Deti v maskách a so šálmi okolo hlavy chodia ulicami, recitujú básničky a koledujú. Za odmenu dostanú najčastejšie čokoládové vajcia.
Nesú pri tom tiež zväzky vŕbových konárov zdobené perím. Tie predstavujú metly, na ktorých čarodejnice lietajú. Cieľom je odohnať zlých duchov a čarodejnice, ktoré lietajú okolo na metle medzi Veľkým piatkom a Veľkonočnou nedeľou.
Írsko
V Írsku naopak berú Veľkú noc naozaj vážne. Na Veľký piatok sa nesmú zabíjať žiadne zvieratá, ani rybárčiť. To kvôli Ježišovi, Božiemu Baránkovi. Nesmie sa tiež spracovávať žiadne drevo, a to ani ním kúriť. To zase z úcty k utrpeniu, ktoré Boží syn zažil na drevenom kole.
Vajcia, ktoré sliepky ten deň znesú, sa označia krížom a každý by mal aspoň jedno také zjesť.
Florencia
Veľkonočné zvyky sa líšia nielen v rôznych krajinách, ale dokonca aj mesto od mesta.
Obyvatelia Florencie organizujú slávnosť Scoppio del Carro čiže "výbuch vozidla". Krásne ozdobený vozík plne naložený delobuchmi a petardami ide ulicami mesta. Účastníci predstavenia sú oblečení do dobových kostýmov a vozidlo dovezú až pred katedrálou Santa Maria del Fiore.
Samotný arcibiskup slúži veľkonočnú omšu a počas nej zapáli rozbušku raketky, ktorú po lanku pošle až do vozíka a spustí ohňostroj. Pôvod tohto zvyku, ktorého účelom je zabezpečiť krajine bohatú úrodu a šťastie, siaha až do obdobia prvej krížovej výpravy.
